Vladislav Polony, ktorému v Nitrianskom Pravne nikto nepovie inak ako Vladko, nastúpil do COOP Jednoty prvý raz hneď po škole. Po pár rokoch odišiel, aby si vyskúšal prácu vo fabrike aj v inom obchodnom reťazci, no napokon sa vrátil tam, kde sa cíti doma. Dnes sa v TEMPO supermarkete stará o ovocie, zeleninu, má pod palcom aj pivo, pomáha zákazníkom, kolegyniam aj novým predavačom v iných predajniach. Pozná ho celá dedina a pokojne by v spotrebnom družstve mohol zastávať aj neoficiálnu funkciu manažéra šťastia.

Keď Vladko ráno vyjde z domu, približne o osem minút je v TEMPO supermarkete v Nitrianskom Pravne. Pracuje tam, kde žije, medzi ľuďmi, ktorých pozná. „Som vďačný, že mám prácu doma. Stačí prejsť pár minút peši a som v predajni,“ hovorí s radosťou. Do nedávno vynoveného supermarketu prichádzajú nielen domáci, ale aj ľudia z okolitých obcí, chatári aj cestujúci. Predajňa je miestom nákupu aj stretávania. Vladkovi vyhovuje práca, pri ktorej môže komunikovať, poradiť a pomôcť. „Som stvorený byť medzi ľuďmi,“ definuje svoje poslanie 45-ročný „super predavač“.

Od priemyslovky k práci medzi ľuďmi

Vladislav Polony pôvodne neštudoval obchod. Absolvoval priemyselnú školu v Handlovej, no technické zameranie mu nesadlo. Ako mladý premýšľal skôr o aranžovaní kvetov. Po maturite si doplnil vzdelanie v odbore kuchár čašník. Prax v obsluhe ho bavila a uvedomil si, že potrebuje byť obklopený ľuďmi. „Nevedel by som celý deň stáť vo fabrike pri stroji a robiť stále to isté. Za tie roky človek spozná veľa ľudí a vzniknú z toho aj priateľstvá.“

Po získaní výučného listu sa obrátil na COOP Jednotu. Najskôr dostal ponuku na pomocnú prácu v kuchyni v Prievidzi, no chcel byť medzi zákazníkmi. Preto požiadal o miesto v predajni a v roku 2001 nastúpil doma v Nitrianskom Pravne. Prvé týždne boli hektické asi ako v každom novom zamestnaní. Dostal na starosť ovocie a zeleninu, pivo a minerálne vody. Musel sa naučiť sortiment, pracovné postupy aj to, ako udržať svoj úsek čistý, plný a prehľadný. Pri vykladaní ovocia a zeleniny využil aj cit pre aranžovanie. Potrpí si na to, aby tovar nebol iba vyložený, ale aby dobre vyzeral a zákazník si mal z čoho vyberať.

„Keď je v regáli jedna škatuľa rozhádzaných banánov, nie je to ono. Keď je tovar pekne uložený a je ho dostatok, ľudí to prirodzene priláka,“ vysvetľuje. Na roky 2001 až 2007 spomína ako na výnimočné obdobie. Kolegovia sa stretávali aj po práci, chodili sa spolu najesť, porozprávať či spoločne oslavovali. „Boli to najkrajšie roky môjho života. Bol som spokojný, ľudia boli milí a mali sme veľmi dobrý kolektív. Vládla u nás rodinná atmosféra,“ spomína Vladislav.

Odišiel, aby zistil, kam patrí

V roku 2007 zatúžil po zmene. Nastúpil do obuvníckej fabriky, kde pri veľkom stroji vysekával dielce na topánky. Celé hodiny robil rovnaký úkon. „Bol to omyl. Chcel som vyskúšať zmenu, ale pochopil som, že taká robota nie je pre mňa,“ priznáva Vladislav bez okolkov. Vo fabrike vydržal približne rok a pol. Neskôr pracoval v inom obchodnom reťazci v Prievidzi, opäť aj s ovocím a so zeleninou. Získal skúsenosti, chýbala mu však blízkosť domova. Niektoré zmeny sa končili až okolo polnoci. Keďže nemá auto, domov sa vracal taxíkom alebo prosil o odvoz susedov. Keď ho v roku 2015 bývalá vedúca zavolala späť do Nitrianskeho Pravna, neváhal a ponuku prijal.

„V COOP Jednote sa poznáme, je to rodinnejšie. Vrátil som sa a odvtedy som tu veľmi spokojný. Práca s ľuďmi ma jednoducho napĺňa,“ podotýka obľúbený predavač. Návrat nebol krokom späť. Priniesol si skúsenosti z ďalších pracovísk a jasnejšie vedomie, aká práca mu vyhovuje. Zistil, že nepotrebuje novú pozíciu, aby sa mohol rozvíjať. Potrebuje pestrú prácu, ľudí a priestor na to, aby mohol byť užitočný.

Práca predavača vás prekvapí

Predstava, že práca predavača je iba o blokovaní nákupu a dokladaní tovaru, sa pri Vladkovom pracovnom dni rýchlo rozplynie. Ráno skontroluje ovocie a zeleninu, posúdi čerstvosť a pripraví priestor na novú dodávku. Tovar potom rozdelí, vyloží, upraví cenovky a postará sa o čistotu oddelenia. Pri ovocí a zelenine musí predavač vedieť odhadnúť kvalitu každého kusa. Ak je výrobok stále vhodný na predaj, no už nie je v dokonalej kondícii, môže ho označiť zľavou. Aj to si vyžaduje skúsenosť a zodpovedný úsudok.

Vladko má na starosti aj pivo, ktorého sa v Nitrianskom Pravne predá naozaj veľa. V lete dopĺňa regály aj viackrát za zmenu. Dbá na to, aby boli fľaše otočené etiketami dopredu. Keď treba, pomáha pri samoobslužných pokladniciach, zálohovom automate alebo na inom úseku predajne. Každý deň je pre neho iný. Do jednej zmeny sa zmestí kontrola kvality, práca s technológiami, prenášanie tovaru, nečakaný problém aj krátke rozhovory so zákazníkmi. „Stereotyp tu nehrozí,“ hovorí s potešením.

Dve slová, ktoré menia náladu

Vladislav Polony sa snaží pozdraviť každého zákazníka vždy, keď mu to práca dovolí. Pri vstupe býva často pri ovocí a zelenine, takže je jedným z prvých ľudí, ktorých zákazník stretne. „Cudzí človek niekedy zostane zaskočený a opýta sa ma, či sa poznáme. Poviem mu, že nie, ale pozdraviť sa predsa môžeme. A zrazu sa jeho správanie úplne zmení.“

Keď vidí, že niekto blúdi medzi regálmi, osloví ho. Vynovená predajňa priniesla väčší výber, no zákazníci si ešte zvykajú na nové rozloženie. Vladko ich nasmeruje k výrobku, ponúkne náhradu alebo upozorní na výhodnejšiu akciu. Starším ľuďom pomáha pri samoobslužnej pokladnici.

Raz za ním prišla zákazníčka a poďakovala sa mu. Jej manžel mal veľmi zlý deň. Vladko ich oslovil pri pokladnici, pomohol im a správal sa k nim tak prívetivo, že podľa nej odchádzali v celkom inej nálade. „Ani som si tú situáciu nepamätal. Vtedy som si povedal, že moja práca bola naozaj užitočná. Keď vidím, že človek odchádza spokojný, teší ma to.“ Práca predavača má zmysel práve v takýchto chvíľach. Každý deň pomáha zákazníkom a výsledok vidí okamžite – v upravenom oddelení, doplnenom tovare aj v spokojnom človeku, ktorého stretne. Po mene ho poznajú nielen domáci, ale aj chalupári a obyvatelia okolitých dedín. „Chcem sa poďakovať všetkým zákazníkom a zákazníčkam, ktorí chodia do našej predajne. Aj vďaka nim a výbornému kolektívu som tu spokojný,“ hovorí Vladislav úprimne.

Rastie tým, že pomáha rásť iným

Vladko je jedným z dvoch mužov v 27-člennom kolektíve. Kolegyniam pomáha s ťažkými debničkami, nápojmi či tovarom na iných oddeleniach. Keď niekto chýba alebo dovolenkuje, navzájom sa zastúpia. „Fitko mám priamo v robote a ešte mi zaň aj platia,“ žartuje. Vo voľnom čase sa venuje najmä záhrade a prácam okolo domu.

V pracovnom živote prišla po čase aj ponuka na nové výzvy. Vďaka skúsenostiam ho COOP Jednota Prievidza požiadala, aby zaúčal nových pracovníkov aj v iných predajniach. V Prievidzi strávil týždeň s dvoma novými kolegami. Učil ich kontrolovať kvalitu, udržiavať čistotu, vykladať dostatočné množstvo tovaru a plánovať si úlohy. Mentoring ho baví, pretože si pamätá vlastné začiatky. „Ani ja som spočiatku nepoznal všetky druhy ovocia a zeleniny. Všetko som sa musel naučiť. Teraz môžem odovzdať skúsenosti niekomu ďalšiemu.“

Na otázku, či by zobral aj vyššiu pozíciu, odpovedá opatrne. Nejde o nedostatok ambícií. Viac než kancelária a administratíva ho napĺňa priama pomoc ľuďom. „Mne by stačilo, keby som mohol ľudí školiť a pomáhať im. Som pre takúto prácu stvorený,“ hovorí úprimne. Tam našiel priestor, v ktorom sa môže učiť a rásť. Kariérny posun nemusí mať vždy podobu novej funkcie. Môže znamenať, že človek svoju prácu ovláda tak dobre, že sa od neho učia ostatní a novému kolegovi alebo kolegyni uľahčí začiatok.

Predajňa nie je len pracovisko. Vladko je súčasťou tímu aj života ľudí vo svojom okolí. Zákazníci a zákazníčky mu hovoria, že sú radi, keď ho vidia, niekedy sa mu dokonca ujde aj objatie. V COOP Jednote našiel prácu, v ktorej môže pomáhať, učiť sa, odovzdávať skúsenosti a tvoriť komunitu, do ktorej sám patrí.